Martina Gregová 17.03.2024 17:07

Mala by byť klenotom, je skôr hanbou. Centrum Levoče je v UNESCO, napriek tomu je zdevastované

Levoča jedno z mála slovenských miest, zapísaných do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, napriek tomu nie je v dobrom stave. Jedinečný hradbový systém sa rozpadáva, rekonštrukcia hlavného námestia nie je ani po vyše desaťročí dokončená a bočné ulice historického centra sú schátrané. Samospráva tvrdí, že napriek nedostatku finančných prostriedkov to chce zmeniť. 

Námestie Majstra Pavla v Levoči. Časť vľavo je obnovená, časť vpravo čaká. Zdroj: DAIBAU

Prvé písomné zmienky o meste Levoča siahajú do 13. storočia. V tom čase bola Levoča hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. Ako slobodné kráľovské mesto sa začala spomínať o čosi neskôr, v roku 1323. V minulosti bol hybnou silou rozvoja Levoče najmä obchod, ktorý postupne nadobúdal medzinárodný rozmer. V čase renesancie a humanizmu bolo mesto považované za jedno z hlavných uhorských centier týchto hnutí, čo sa odrazilo na prítomnosti unikátnej architektúry.   

Od roku 2009 je Levoča zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Vďačiť za to možno veľkému množstvu zachovaných kultúrnych pamiatok a  pomerne zachovanému systému hradieb. Aj vďaka nemu si Levoča dodnes zachovala atmosféru stredovekého mesta. Narušená nebola ani za socializmu, keďže miestne sídliská vznikli pred hradbami. 

Aj napriek významnej histórii, veľkému množstvu hodnotnej architektúry a nepopierateľným urbanistickým hodnotám, mesto dnes zaostáva v mnohých aspektoch, ktoré by mohli podporiť jeho postavenie ako významnej turistickej destinácie. Otázky pritom vzbudzuje najmä stále nedokončená rekonštrukcia Námestia Majstra Pavla, trvajúca od roku 2012 (!), kritický stav niektorých častí mestských hradieb a celkovo úroveň verejného priestoru.

Podľa Vladimíry Novotnej Čajovej z Referátu komunikácie a marketingu mesta je dôvodom najmä problematické získavanie finančných prostriedkov z iných ako mestských zdrojov. „V minulosti bola prestavba Námestia Majstra Pavla financovaná prevažne z cudzích zdrojov, ktorých väčšiu časť tvorili prostriedky Ministerstva financií na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre samosprávy v lokalitách UNESCO," vysvetľuje. „Zmena systému dotácií, určených na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok z Ministerstva financií, a ich relokácia výlučne pod grantový program Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR pozastavila plynulé pokračovanie ďalších etáp rekonštrukcie námestia, keďže z vlastných prostriedkov mesta nie je možné financovať kompletnú prestavbu námestia.”  

V minulosti prestavba prebiehala pod prísnym pamiatkovým dohľadom, pričom sa investovalo najmä do verejných priestranstiev na námestí s dôrazom na ich zvýšenú ochranu. „Vzhľadom na súčasný nevyhovujúci technický stav asfaltových komunikácií na námestí pristúpime v tomto roku ku ich rekonštrukcii, spočívajúcej vo výmene asfaltového krytu vozovky,” približuje Čajová. Zároveň však dodáva, že termín ukončenia kompletnej prestavby Námestia Majstra Pavla momentálne nie je známy.  

V súvislosti s hradobným systémom mesto Levoča plánuje pristúpiť k obnove niektorých jeho častí, ako je napríklad Menhardská brána či hradby, ktoré sú v súčasnosti v naozaj havarijnom stave. V tejto súvislosti sa mesto zapojilo do výzvy vyhlásenej Ministerstvom kultúry SR. „Tu je potrebné uviesť, že mesto len „hasí" havarijný stav hradbového opevnenia. Na komplexnú rekonštrukciu hradbového systému by sme potrebovali cca 6.000.000 eur, ktoré nemáme k dispozícii,” opisuje momentálnu situáciu.  

 

Napriek určitým investíciám zostáva významná Košická ulica v zlom stave. Zdroj: Mapio

 

V investičnom pláne na najbližšie obdobie má mesto Levoča viacero projektov v oblasti revitalizácie verejných priestranstiev, rekonštrukcie ulíc a športovísk, modernizácie školských zariadení, obnovy mestského opevnenia a meštianskych domov. Rovnako ako v prípade Námestia Majstra Pavla, chce samospráva na tieto zámery využiť financie, získané z externých zdrojov. Pomôcť by mohli vyhlásené výzvy, Plán obnovy a odolnosti, Fond na podporu športu či Program rozvoja vidieka. „Zároveň sa vyčlenili finančné prostriedky z rozpočtu mesta na viacero investičných akcií napriek zhoršujúcej sa prognóze vývoja verejných financií,” dodáva Čajová. 

K významným zámerom pre blízku budúcnosť patrí revitalizácia amfiteátru. Dominantou objektu by sa malo stať veľké polkruhové javisko a hľadisko v tvare kruhového výseku. Amfiteáter má slúžiť pre cca 700 divákov. V tomto roku by mala prebehnúť aj obnova meštianskeho domu na Námestí Majstra Pavla č. 47 za viac ako tri milióny eur. Na jeho obnovu mesto plánuje využiť schválené financie z Plánu obnovy.  

Okrem toho by v tomto roku malo na území mesta pribudnúť niekoľko detských ihrísk. Plánované je aj vypracovanie projektových dokumentácií, týkajúcich sa obnovy Domu Smútku v Levoči či zníženia energetickej náročnosti mestskej športovej haly na Sídlisku Západ. 

Zároveň sa v roku 2024 počíta aj s investíciami do projektov v oblasti infraštruktúry. Týka sa to má nielen ciest, ale aj chodníkov, verejného osvetlenia či vybudovania niekoľkých nabíjacích staníc pre elektromobily. V tomto roku má byť taktiež dokončená rekonštrukcia Ružovej ulice. Prvoradou snahou mesta v tejto oblasti je však podľa Čajovej odstránenie havarijného stavu mosta v rekreačnej lokalite Levočská Dolina, ku ktorého kolapsu došlo v septembri minulého roka z dôvodu jeho preťaženia. 

S cieľom zvýšiť turistickú atraktivitu mesta Levoča bola spracovaná aj projektová dokumentácia na realizáciu výstavby tretej etapy cykloturistického chodníka, ktorý by mesto prepojil s Levočsku Dolinou. V posledných rokoch navyše s týmto cieľom mesto zrealizovalo viacero projektov, napríklad revitalizáciu areálu vodnej nádrže Žabia cesta či obnovu radnice.  

Mesto uzatvára, že pri jednotlivých zámeroch je limitované nedostatočnými prostriedkami a obmedzenými možnosťami ich získania. „V blízkej dobe sa zameriame predovšetkým na prípravu projektov podľa podmienok tej-ktorej konkrétnej výzvy na predloženie žiadosti o grant, pričom príprava projektov je časovo obmedzená na relatívne krátke obdobie, v ktorom nie je priestor na vyhlásenie architektonickej súťaže formou súťaže návrhov (podľa zákona o verejnom obstarávaní),” uzatvára Vladimíra Novotná Čajová. Vyhlásenie architektonickej súťaže na niektoré zo zámerov v budúcnosti však nevylučuje. Všetko ale bude závisieť predovšetkým od finančných možností.

 

Kým Levoča bojuje s obnovou námestia, Bardejov je krásne zrevitalizovaný. Zdroj: Slovakia.travel

 

Kým Levoča je aj dnes v zlom stave, inak je to v Bardejove - ďalšom z klubu miest, ktoré sa môžu pochváliť zápisom do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Na zoznam sa dostalo o niečo skôr ako Levoča, už v roku 2000. Centrálne Radničné námestie bolo vynovené krátko na to, v roku 2004. Samosprávne orgány tým splnili jednu z podmienok zápisu mestskej pamiatkovej rezervácie do zoznamu. Aj tejto renovácii predchádzali finančné ťažkosti, boli však časovo menej náročné.  

Rovnako ako v prípade Levoče, aj pri rekonštrukcii Radničného námestia boli využité financie z externých zdrojov. Časť nákladov sa mestu podarilo pokryť vďaka rôznym štátnym príspevkom. Aj vďaka tejto renovácii sa dnes bardejovské námestie radí medzi najkrajšie na Slovensku - a aj najupravenejšie. Zároveň v Bardejove už viac ako 10 rokov s malými prestávkami takmer nepretržite prebieha aj postupná obnova hradobného opevnenia, opravené sú prakticky všetky bočné ulice v historickom jadre a zrevitalizovali sa aj parkové plochy pred hradbami. 

Bardejov ukazuje, ako by mala vyzerať starostlivosť o vzácne historické prostredie. Na druhej strane, Levoča ostáva klenotom a hanbou zároveň. V posledných rokoch sa tu objavili pozitívne tendencie, pri danom tempe ale bude ale trvať dlhé roky, kým sa dostane na úroveň Bardejova. 

Fakt, že aj mestá zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO neustále bojujú o získanie financií na obnovu kultúrnych pamiatok, hradobných systémov alebo verejných priestorov, je naozaj alarmujúci. Ich zachovanie je totiž dôležité nielen ako pripomienka významných častí histórie krajiny, ale tiež s ohľadom na budúcnosť cestovného ruchu. Slovensko má potenciál pritiahnuť návštevníkov, hľadajúcich unikátne historické mestá, hrady alebo kaštieľe. Svojou neschopnosťou sa o ne postrať ní male trestuhodne mrhá. 

 

(Mesto Levoča, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.