Adrian Gubčo 29.10.2019 14:00

Palác Rakúsko-uhorskej banky sa odhaľuje

V centre mesta na Štúrovej ulici sa odhaľuje finálna podoba jednej z najpríťažlivejších a historicky najvýznamnejších budov na tejto výstavnej ulici – Palác filiálky Rakúsko-uhorskej banky, dielo popredného uhorského architekta Jozefa Huberta.

Autor: Jakub Hrubý

Budova vznikla v roku 1903 podľa projektu jedného z najrenomovanejších architektov svojej doby, ktorý je autorom viacerých objektov filiálok Rakúsko-uhorskej banky v rámci monarchie a na Slovensku sa podpísal aj pod vzhľadom Bojnického zámku, jedného zo symbolov krajiny. Rakúsko-uhorská banka patrila ku kľúčovým finančným inštitúciám v krajine – išlo o emisnú banku, vedenú poprednými expertmi v monarchii – a preto si nechávala svoje budovy realizovať v špičkovej kvalite.

Bratislavská filiálka sa stala súčasťou vtedajšej Barossovej ulice, hlavnej mestskej triedy spájajúcej historické centrum mesta s novým Mostom Františka Jozefa, dnešným Starým mostom. Išlo o reprezentatívnu ulicu s viacerými významnými objektami, medzi ktorými patrila Rakúsko-uhorská banka k tým najdôležitejším.

Architekt Hubert navrhol budovu v eklektickom štýle, kombinujúc barokové, renesančné, ale aj secesné vplyvy, čo sa odrazilo na vysokom počte výzdobných prvkov, ktoré mali reprezentovať hodnoty banky – predovšetkým silu, stabilitu či ochranu vkladov. Výzoru budovy neublížila ani nadstavba v 20-tych rokoch 20. storočia, v nedávnej minulosti však už objekt začínal chátrať.

Rekonštrukcia sa spustila v priebehu minulého roka a priniesla komplexnú revitalizáciu fasády, reštaurovanie výzdobných prvkov aj práce v interiéri. Hoci na prvý pohľad táto obnova nepriniesla takú radikálnu zmenu vizuálu budovy, ako to bolo napríklad pri secesnom dome na Štúrovej č. 12, objekt si zachováva svoj solídny vzhľad so zdôraznenými výzdobnými prvkami.

Zrekonštruovaná budova filiálky Rakúsko-uhorskej banky tak nasleduje príklad úspešnej rekonštrukcie filiálky banky v Žiline od toho istého architekta, ako aj nadväzuje na postupné obnovovanie domov na Štúrovej, kde by sa najbližšie mohla spustiť revitalizácia objektu na Štúrovej 9. S prihliadnutím na celkovú rekonštrukciu uličného priestoru z roku 2016 ide tak o jednu z najkrajších a najmestskejších ulíc v Bratislave.

Napriek tomu by si zaslúžila azda ešte vyšší štandard, tak ako viacero iných ulíc v centrálnej časti metropoly – napríklad Štefánikova, Špitálska, Palisády, Námestie Slobody, Imricha Karvaša alebo (predovšetkým) Vajanského a Rázusovo nábrežie. Tieto najreprezentatívnejšie ulice v meste, spájajúce kľúčové národné a vládne inštitúcie, sú dnes v zúfalom stave, ktoré negatívne vypovedajú o Bratislave ako o Hlavnom meste.

To ide ruka v ruke so stavom niektorých budov, ktoré patria štátu alebo verejnému sektoru – totálnu rekonštrukciu by si napríklad zaslúžilo Slovenské národné múzeum, Stredná škola elektrotechnická na Fajnorovom nábreží („Fajnorka“), budova polície na Štefánikovej 11, kde boli kedysi na fasáde unikátne secesné maľby, alebo budova Ministerstva obrany na Špitálskej 22. Mierny „facelift“ by si však zaslúžil aj objekt Generálnej prokuratúry na Štúrovej, kde by sa mohla konečne dokončiť sochárska výzdoba v otvore nad vchodom, uvažovaná ešte za Prvej republiky.

V tomto by sa mohla Bratislava a slovenská vláda poučiť od staviteľov mesta na začiatku 20. storočia, kedy bola architektúra jedným z kľúčových (vedomých) spôsobov komunikácie hodnôt voči verejnosti, čo viedlo k jej vysokej kvalite. Podoba filiálky Rakúsko-uhorskej banky nie je len príjemným ozvláštnením, ale aj mementom, že úroveň spoločnosti je s kvalitou architektúry a pozornosťou k mestskému prostrediu absolútne prepojená.

Na projekte rekonštrukcie filiálky Rakúsko-uhorskej banky na Štúrovej ulici 6 sa podieľa aj občianske združenie Amres, ktorého cieľom je poskytnutie poradenstva pri rekonštrukciách pamiatkových objektov pre majiteľov takýchto nehnuteľností. Aktivity združenia môžete sledovať na tejto stránke. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.