Adrian Gubčo 25.01.2021 17:41

Odhalené boli ďalšie vizualizácie Palmy

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ O VYJADRENIA DEVELOPERA Prestavba priemyselného areálu bývalej Palmy má byť medzi prestavbami bratislavským priemyselných areálov v mnohých veciach výnimočná. Okrem relatívnej zachovanosti zvyškov fabriky (aj po asanáciách) je to dané aj veľkým menom urbanistov, spojených so zámerom. Nové vizualizácie, ktoré sa nedávno objavili, naznačujú detaily pripravovaného projektu.

Zdroj: Ateliér 3A

Informácie o projekte prenikajú na verejnosť postupne od roku 2019, kedy developer Corwin oznámil, že odkúpil už nejakú dobu nevyužívaný priestor továrne Palma-Tumys. Fabrika začala vznikať po roku 1920 a postupne sa rozvíjala, pričom významné rekonštrukcie a modernizácie prekonala v rokoch 1950-1953 a po roku 1960. V roku 1965 tu bola zavedená aj prvá automatická linka na Slovensku.

Areál bol modernizovaný aj po páde socializmu, no v roku 2008 došlo k akvizícii Palma-Tumys spoločnosťou Slavia Capital. Výroba v bratislavskom závode bola postupne utlmovaná a na konci druhej dekády 21. storočia bola odinštalovaná aj technológia. Odpredaj areál developerovi bol v podstate očakávaným postupom. V tejto chvíli je už odstránená veľká časť pôvodných budov, zachované však ostali najhodnotnejšie časti areálu, vrátane charakteristického sila.

Corwin plánuje z Palmy urobiť svoju novú vlajkovú loď, na ktorej chce naplno demonštrovať princípy, o ktorých hovorí pri svojich ostatných projektoch – mestotvornosť, ekológiu alebo vysokú úroveň architektúry. Prvým príkladom, na ktorom to potvrdil, bolo oslovenie renomovanej dánskej kancelárie Gehl Architects, ktorá pracuje ako konzultant pri projektoch zameraných na tvorbu príjemných mestských štvrtí a developmentov s ľudskou mierkou.

Gehl Architects po analýze územia dospeli k záveru, že k hlavným prednostiam Palmy patrí dostupnosť k verejnej dopravy, blízkosť kultúrneho centra v Novej Cvernovke a existencia budov s industriálnym genius loci. „Autenticita bude veľkou súčasťou príbehu Palmy,“ povedal David Sim, jeden z partnerov v Gehl Architects. „Rôznorodosť je skutočne vysoká a preto bude spôsob, ako zachovať budovy, vyvolávať mnoho otázok.“ Teraz, po odhalení prvých náznakových a hmotových štúdií, sa začína rysovať spôsob, akým plánuje Corwin s areálom pracovať.

Odhalené zatiaľ boli niektoré časti prvej etapy projektu, ktoré sú už aj v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) - a tieto odrážajú aj reálnu mierku a základné hmotovo-priestorové riešenie. Na časti pozemku najbližšie k Novej Cvernovke, by mali vzniknúť predovšetkým kancelárske budovy s vybavenosťou v parteri (na prízemí). Zachované však budú aj niektoré staršie časti – najmä zámočnícka dielňa z roku 1963. Vizualizácie naznačujú, že do novej štruktúry bude zaradený aj susedný objekt, ktorý pôsobí ako kombinácia eventového a kancelárskeho priestoru. "Vizualizácie reprezentujú len prvotné ideové riešenie a atmosféru, dnes je predčasné hovoriť o konkrétnom dizajne a architektúre. Budova zámočníckej dielne dnes pozostáva z dvoch častí s odlišnou výškou a tvarom strechy, z pohľadu funkcie a prevádzky však ide o jeden objekt," hovorí Filip Gulan, Development Manager v Corwin. 

Zachované ostáva samozrejme aj Silo, ktoré je do veľkej miery symbolom celej Palmy. V tejto chvíli však ešte developer nedefinoval jeho presné využitie a nie je ani súčasťou prvej etapy výstavby. V jeho okolí však má v každom prípade vzniknúť hlavný verejný priestor novej Palmy.

Nové vizualizácie naznačili aj možnosti, ako budú vyzerať niektoré z novostavieb, najmä budovy, ktoré budú vymedzovať Račiansku ulicu. Tá bude mať v tomto priestore charakter mestskej triedy, čo zvyšuje nároky príťažlivosť architektúry jednotlivých objektov. Jeden z nich by sa tak mohol vyznačovať členitou hmotou s elegantnou fasádou z mliečneho skla, kým druhý má byť symbolom ekologického prístupu – pôjde o najmohutnejšiu drevostavbu v Bratislave, samozrejme, za predpokladu, že jej vznik umožnia slovenské technické normy.

Projektový manažér totiž vysvetľuje, že to nemusí byť také jednoduché. "Túto alternatívu aj naďalej preverujeme a postupne zbierame relevantné podklady. Rozsah potenciálnej drevostavby bude potvrdený až následne, nepredpokladáme však, že to bude ešte počas roku 2021. Priebežne preverujeme, aké možnosti dizajnu a architektúry ponúkajú drevostavby pri splnení technicko-bezpečnostných noriem platných u nás či v zahraničí" konštatuje F. Gulan.

Predmetom analýz je aj premostenie železničnej trate medzi Palmou a sídliskom na Nobelovej. Vizualizácia zobrazuje extravagantný tvar, ktorý všask nie je definitívny. "Ide len prvotné ideové riešenie. Vnímame historickú hodnotu nitovaného premostenia pre peších, ktoré je v súčasnosti v zlom stave, v majetku mestskej časti a na pozemku ŽSR. V budúcnosti sa radi či už pridáme k akejkoľvek iniciatíve za jej zachovanie či obnovu, prípadne ju budeme sami iniciovať," sľubuje Corwin a dodáva, že v každom prípade sa ráta so zlepšením prepojenia Palmy s okolím.

Na architektúre jednotlivých objektov sa nepodieľali len architekti z Gehl Architects, ale aj kancelária A1 Architecture pod vedením známeho architekta Branislava Kaliského, Architektonická dielňa Collegium a experti, pracujúci priamo pre developera. "V tomto konkrétnom prípade ide o prvotné, tzv. schematic design štúdie, ktoré vznikli pod taktovkou ateliéru A1 Architecture. Pri vývoji projektu je prirodzené, že sa pracuje s rôznymi ideami, konceptami, vizuálmi, moodmi – v záujme dosiahnutia čo najväčšej kvality finálneho výsledku," zhŕňa Filip Gulan. Naznačené myšlienky pri dizajnovaní Palmy pôsobia mimoriadne zaujímavo a vyvolávajú od ďalšieho postupu pri príprave projektu vysoké očakávania. Z Palmy by mohol vzniknúť projekt, ktorý bude prehliadkou dobre práce s verejným priestorom, industriálnym dedičstvom, ekológiou a súčasnou architektúrou.

Corwin očakáva, že výstavba by sa v optimálnom prípade, po obdržaní všetkých povolení, mohla spustiť na konci roka 2022 a byť dokončená v roku 2025. Investícia do prvej etapy Palmy by mala dosiahnuť 50 miliónov eur.

Štúdia drevenej administratívnej budovy v projekte. Zdroj: Ateliér 3A

Zatiaľ neznáma je podoba druhej etapy developmentu, kde by mohli vzniknúť rezidencie a pravdepodobne aj ďalší retail. Doplnenie daných funkcií dnes nie je možné, lebo Územný plán to neumožňuje a aj naďalej predpokladá v tejto lokalite priemyselnú výrobu. Developer si tak bude musieť počkať na zmenu ÚP, čo znamená niekoľkoročný odklad realizácie a transformácie druhej časti brownfieldu.

Aktuálne znenie Územného plánu sa aj v tomto prípade ukazuje ako chybné, keďže premena areálu a jeho urbanizácia je vo verejnom záujme. Lokalita je ideálne spojená s centrom mesta verejnou dopravou, v relatívnej blízkosti sa nachádza dostatok občianskej vybavenosti (a ďalšia teraz pribudne) a odstránená by bola potenciálna záťaž. Po predstavení prvej etapy sa vyskytli úvahy, že by projektom mohla byť ohrozená Nová Cvernovka, opak je však pravdou – premena Palmy jej môže len pomôcť.

Nielenže by prítomnosťou nových obyvateľov a návštevníkov stúpla aj návštevnosť lokálnych kultúrnych podujatí, tieto by zároveň zvýšili svoj spoločenský dosah a stali sa veľmi konkrétnou ukážkou toho, ako môže kultúra pozitívne vplývať na svoje okolie. Kultúra môže pomôcť rozvoju retailu, čím pomôže lokálnej ekonomike. Developer navyše správne umiestnil smerom ku kultúrnemu centru administratívne a verejné priestory, čím v žiadnom prípade nedôjde ku konfliktu medzi bývaním a podujatiami.

Azda prvýkrát v Bratislave tak môže vzniknúť skutočne kultúrna štvrť, kde budú všetky mestské funkcie úzko previazané a kde sa bude koncentrovať intenzívny mestský život. Azda to mali architekti z Gehl Architects na mysli, keď hovorili o nutnosti vytvorenia polycentrickej mestskej štruktúry a vzniku menšieho lokálneho centra na mieste Palmy. Aj novoodhalené štúdie naznačujú, že existuje šanca, aby Bratislava takéto mikrocentrum získala.

To však diskusiu opäť vracia k Územnému plánu, z ktorého sa stáva nielen v tomto prípade bariéra, brániaca vzniku lepšieho mesta. Jeho úprava môže trvať pridlho a nemusí byť ani úspešná, keďže prijatie akejkoľvek zmeny závisí aj od zastupiteľov a verejnej mienky. Bratislava nie je mesto, ktoré si môže dovoliť odmietať dobré projekty v záujme nekonečného čakania na akési idealizované schémy, najlepšie realizované bez súkromných developerov.

Bratislava je dnes mestom stratených a premrhaných príležitostí. V tomto prípade by sa to opakovať nemalo.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.