Adrian Gubčo 14.12.2022 12:00

Špičkové vybavenie pre vedcov a študentov. Univerzita Komenského napreduje vo výstavbe výskumného pavilónu

Bratislavské univerzity v kvalite značne zaostávajú oproti špičkovým svetovým inštitúciám. Jednou z príčin je slabé technické vybavenie, ktoré je pri pokročilom výskume a experimentoch zásadné. Aspoň čiastočne má situáciu zmeniť projekt ACCORD, zameraný na rozsiahle zlepšenie konkurencieschopnosti Univerzity Komenského (UK) a Slovenskej technickej univerzity (STU). Prvá menovaná by vďaka nemu mala čoskoro získať nový výskumný pavilón.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Cieľom projektu ACCORD je zlepšenie potenciálu sociálno-ekonomického rozvoja Slovenska prostredníctvom modernizácie a rozvoja vysokoškolského vzdelávania v oblastiach STEM - vedy, technológií, inžinierstva a matematiky. Sústredí sa na dvojicu najvýznamnejších škôl – UK a STU. Zmodernizovať sa má výskumná aj IT infraštruktúra, opraviť budovy a zvýšiť úroveň a atraktivita vzdelávacieho prostredia. Školy zároveň významne znížia energetickú náročnosť a produkciu CO2. Celková výška investície je 111 miliónov eur, väčšina peňazí je z európskych zdrojov. Má ísť o najväčší akademický investičný projekt v dejinách Slovenska.

Súčasťou celkovej koncepcie je aj realizácia Pavilónu špičkových technológií. Jeho vznik bol ohlásený už v čase predstavenia projektu ACCORD – teda v roku 2019. Naplánovaný bol v priestore západne od Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK). „Súčasné priestory FMFI UK jednak nestačia kapacitne a jednak nespĺňajú technické požiadavky na merania a organizáciu mnohých experimentov,“ zdôvodnila výber miesta aj fakulty Lenka Miller, hovorkyňa UK. „Nový pavilón je dizajnovaný a technicky vybavený tak, aby umožnil flexibilnú organizáciu prístrojov na experimenty, mal potrebné zázemie pre výskumníkov či doktorandov.“

Jeho výstavba začala na jar tohto roku. Ide o relatívne nízky, dvojpodlažný objekt, nadväzujúci na jeden zo starších pavilónov fakulty. Úžitková plocha budovy je 3.166 metrov štvorcových a obsahovať bude výskumnú časť pre 28 zamestnancov či poslucháreň pre 80 študentov. Zvonka bude jeho výraz určovať odvetrávaná fasáda v kombinácii s presklenými plochami. Kľúčové je však technické vybavenie.

Podľa UK, objekt bude obsahovať antivibračnú a antistatickú podlahu, zabezpečovať bude stálu teplotu či elektromagnetické tienenie. Okrem toho tu tiež vzniknú polopriehľadné pretlakové priestory, distribučný systém na stlačený vzduch, hélium a iné plyny, samostatné elektrické rozvody s prúdovými chráničmi, záložné zdroje napájania i laboratórna hala s vysokým stropom (osem metrov) na manipuláciu s prístrojmi. Celková výška investície je 7 miliónov eur, pavilón má byť dokončený v máji 2023 – 390 dní od začiatku stavby. Zhotoviteľom je Kami Profit.

UK okrem toho realizuje aj ďalšie investície. Na zateplenie pavilónov bola podpísaná zmluva v hodnote 8.039.000 eur, na rekonštrukciu vnútorných rozvodov (elektrické a dátové rozvody) v sume 4.153.500 eur. Ďalšia zmluva v rámci ACCORD bola podpísaná na rekonštrukciu laboratórií vo výške 5.982.000 eur.

Univerzita očakáva, že celková realizácia projektu podporí excelentné tímy a pracoviská. Pomôcť má najmä pri výskume v oblastiach kybernetickej bezpečnosti, automatizácie a riadenia, biotechnológií a biomedicíny, ako aj materiálovom výskume. Laboratóriá budú otvorené nielen pre pracovníkov oboch univerzít, ale aj pre ďalšie výskumné organizácie a partnerov zo súkromného sektora. Obe inštitúcie zároveň dúfajú, že prilákajú nových študentov zo Slovenska i zo zahraničia a udržia si tých najtalentovanejších ako budúcich výskumných pracovníkov a vysokoškolských učiteľov.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Realizácia nového pavilónu, ako aj celého projektu, je dôležitou súčasťou rozvoja vedecko-výskumného potenciálu krajiny. Ide tak o jednu z najvýznamnejších investičných aktivít s mimoriadnym prínosom do budúcna. Slovensko potrebuje zvýšiť mieru inovácií, čo sa nedá bez špičkového technologického vybavenia a zabezpečenia. Globálna konkurencia je v tomto smere mimoriadne vysoká. Popredné svetové pracoviská, firmy, ale aj štáty investujú do vedeckého rozvoja miliardy, vedia však, že sa tieto prostriedky môžu vrátiť.

Problémy bratislavských škôl sú o čosi prízemnejšie. Univerzita Komenského i Slovenská technická univerzita strácajú atraktivitu v porovnaní s mnohými inštitúciami v Európe, vrátane blízkeho zahraničia. Nové kampusy a areály, ktoré vznikajú v Poľsku či Rakúsku, nehovoriac o Česku, lákajú slovenských študentov. Tí sa vzdelávajú v moderných a dobre vybavených budovách, ktoré vyvážia možné kvalitatívne rozdiely. Aj na Slovensku existujú odbory s medzinárodne uznávanou úrovňou, nedokážu sa však predať prostredím, v ktorom sa študuje.

Príkladom mesta a univerzity, ktorá to naopak zvláda vynikajúco, je Brno a jeho Masarykova univerzita. Moravská metropola má charakter študentského mesta, čo priťahuje tisíce až desaťtisíce slovenských študentov. Veľkou pomocou sú moderné (a do istej miery aj extravagantné) budovy, ktoré boli postavené za pomoci eurofondov. Kvalitnejšou infraštruktúrou disponuje aj Univerzita Karlova alebo České vysoké učení technické v Prahe.

Nedobrý stav viacerých budov Univerzity Komenského je dnes viditeľný prakticky okamžite. Týka sa to najmä dvojice kľúčových fakúlt – zmieňovanej FMFI UK a Prírodovedeckej fakulty UK. Mohutné pavilónové objekty (mimochodom, dielo oslavovaného architekta Vladimíra Dedečka) sa obnovujú len pomaly a postupne. V prípade PriFUKu je to spojené so zateplením, ktoré potiera pôvodné architektonické hodnoty stavby. Na druhej strane, nie je žiadne tajomstvo, že z energetického hľadiska ide o mimoriadne náročný objekt na prevádzku.

Nejde ale o jediný problém našich univerzít. Jednou vecou je výstavba nových budov, druhou financovanie výskumu, systém jeho financovania a jeho zabezpečenie (dobre zaplatenými) vedcami. V susedstve Prírodovedeckej fakulty vznikol pred niekoľkými rokmi moderný Vedecký park UK, napĺňal sa však len pomaly. Súčasťou ACCORDu mali byť podľa pôvodnej idey aj platy výskumných pracovníkov, túto víziu sa však naplniť nepodarilo.

Ak chcú bratislavské univerzity patriť skutočne medzi svetovú, alebo aspoň stredoeurópsku špičku, budú potrebovať prekonať ešte dlhú cestu. Vznik Pavilónu špičkových technológií, vedeckých parkov, zlepšovania kvality objektov a vybavenie laboratórií – to všetko sú správne kroky. Potrebná je však aj kontinuálna podpora vedy a výskumu zo strany štátu a národnej legislatívy. V opačnom prípade bude Slovensko odkázané na výrobu a montáž. Z dlhodobého hľadiska ide k neperspektívny smer, ktorý sa môže krajine aj jej hlavnému mestu tvrdo vypomstiť.

Fotografie z 11.11.2022. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.