Adrian Gubčo 10.09.2020 09:10

Bývanie Hradská s novým vizuálom

Len nedávno som predstavil niekoľko nových projektov, ktorých výstavba sa pripravuje vo Vrakuni alebo na jej rozhraní s Ružinovom. Medzi nimi sa nachádzal aj komorný zámer Bývanie Hradská, ktorý je naplánovaný v staršej časti obce. Obytný súbor teraz predstavuje nový vizuál, ktorý z neho napriek drobnej mierke robí jeden z najzaujímavejších súčasných zásahov do Vrakune.

Zdroj: Martin Vojta Architekti

Vrakuňa bola až do druhej polovice 20. storočia malou a pomerne chudobnou poľnohospodárskou obcou v zázemí Bratislavy. Bola výrazne menšia ako susedné Podunajské Biskupice a išlo do veľkej miery o „ulicovku“, kde bola väčšina zástavby zoskupená okolo jednej hlavnej ulice – ktorá sa aj volá Poľnohospodárska. Hradská bola s ňou paralelná a spájala Vrakuňu s Biskupicami, ako aj Mostom pri Bratislave. V povojnovom období tu začali pribúdať prvé rodinné domy.

Situácia sa začala meniť po roku 1971, kedy bola Vrakuňa (1.1.1972) pripojená k Bratislave a začala sa pripravovať výstavba sídlisk Medzijarky a Dolné Hony. Druhé menované sídlisko Vrakuňu zásadne zmenilo, novými bytovkami bola nahradená významná časť pôvodnej zástavby a v predĺžení hlavnej ulice vznikla dnešná „pešia zóna“, akési komerčné lokálne centrum Vrakune. Hradská masívnym asanáciám do veľkej miery odolala.

Zmeny začínajú prichádzať až po roku 1989, kedy sa tu objavujú prvé novostavby rodinných aj bytových domov, zväčša nevalnej kvality. Investori využili prítomnosť prázdnych alebo nevyužívaných pozemkov a domov, vďaka čomu má dnes väčšina budov v tejto časti Hradskej – od „Pentagonu“ po kruhový objazd pri Malom Dunaji – obnovené fasády a aktívnu rezidenčnú funkciu. Výnimku, kde to doteraz neplatilo, sa chystá využiť developer SHF Development.

Pomerne malý developer má zatiaľ na konte niekoľko realizácií menšej mierky. Priamo vo Vrakuni či v blízkych Biskupiciach sa nachádza Rezidencia Priekopnícka a Rezidencia Ráztočná, k ďalším projektom patrí nadstavba na Račianskej. Na všetkých týchto projektoch investor spolupracoval s architektonickou kanceláriou Martin Vojta Architekti, resp. MV Architecture. Výnimkou nie je ani Bývanie Hradská.

Tá má vzniknúť prestavbou a dostavbou pozemku, na ktorom je dnes starší rodinný dom bez akejkoľvek hodnoty. Napriek tomu, investor ho neplánuje zbúrať, ale radikálne zrekonštruovať a premeniť na „Viladom“. Okrem toho na pozemku vznikne štvorpodlažný bytový dom s bytmi orientovanými na juh. Vstup je od Hradskej ulice, keďže je ale pôvodný dom od nej odsunutý, vznikne priestor pre chodník aj niekoľko parkovacích miest na teréne.

V projekte je naplánovaných celkovo 19 bytov. Tri budú umiestnené vo Viladome, vo všetkých prípadoch ide o dvojizbové byty s približne 60 metrami štvorcovými. Dvojica bytov by mala mať loggiu, jeden väčšiu terasu. V bytovom dome bude 16 bytov, opäť pôjde len o menšie jednotky – jedno- alebo dvojizbové s výmerami od 30 do 60 metrov štvorcových. V bytoch sú naplánované balkóny či predzáhradky, vizualizácie zobrazujú aj veľké francúzske okná. V podzemnej garáži vznikne 18 parkovacích miest.

Architektovi sa podarilo navrhnúť vcelku jednoduchý a racionálny obytný súbor, ktorý je jasne orientovaný na klientov, hľadajúcich štartovacie bývanie. Tomu zodpovedá aj štruktúra bytov. V kombinácii s lokalitou môže ísť o jedno z najdostupnejších bývaní v novostavbe v Bratislave. Paradoxne, aj napriek jednoduchosti môže Bývanie Hradská pôsobiť vo Vrakuni ako zjav, zvlášť v porovnaní so susednými domami nízkej architektonickej úrovne.

Dátum výstavby ešte nie je celkom ujasnený, developer tvrdí, že to bude v dohľadnej dobe. Vzhľadom na fakt, že už má za sebou úspešné realizácie, možno SHF Development považovať za investora, ktorý je schopný takýto projekt dodať.

Zdroj: Martin Vojta Architekti

Vrakuňu možno považovať po architektonickej stránke za pomerne vyprahnutú časť mesta. Hoci v menšom rozsahu, aj tu prebiehal v poslednom období development, ktorý, ak mal niečo spoločné (až na veľmi ojedinelé výnimky), tak to bola veľmi priemerná až nízka úroveň architektúry. Investori štandardne nie sú motivovaní k výraznejšej invencii, keďže väčšina projektov sa zameriava na menej bonitných klientov.

Projekty ako Bývanie Hradská alebo Rezidencie Priekopnícka by mohli byť priekopnícke, hoci ide o komorné developmenty. Z tých väčších je najočakávanejšia pripravovaná prestavba betonárne v blízkosti Malého Dunaja, na ktorú prebehla architektonická súťaž. Víťazom sa stala kancelária Pantograph, projekt však ešte nepredstavila. Pantograph každopádne patrí k špičkovým pracoviskám, preto sa dá očakávať dobrá úroveň návrhu, ktorá snáď bude inšpirovať aj iných potenciálnych investorov.

Do tej doby by pomohlo, keby latku nastavila samospráva. Ideálnymi priestormi pre zmenu vnímania Vrakune by mohli byť lesopark Vrakunský lesík, pešia zóna a, prirodzene, Pentagon. V prípade prvého už určité zásahy prebiehajú (nové ihrisko, pumptrack či rozhľadňa), na pešej zóne sa zrealizovalo len minimum úprav. Pentagon je mimoriadne komplikovaný problém, ktorý si zasluhuje ďaleko komplexnejšiu stratégiu, ako len zlepšenie verejného priestoru.

V každom prípade by preriešenie aspoň prvých dvoch lokalít po architektonickej súťaži mohlo mestskej časti výrazne napraviť imidž. Vrakunský lesík so susedným nábrežím Malého Dunaja je najvýznamnejším krajinotvorným prvkom Vrakune, kde by citlivé a kvalitné zásahy výrazne zvýšili atraktivitu oblasti. Pešia zóna zas vznikla na mieste pôvodnej hlavnej ulice a doteraz obsahuje aktívny parter. Zvýšenie úrovne priestranstiev by sa mohlo odraziť na zvýšení statusu jednotlivých prevádzok.

Vrakuňa asi nikdy nebude patriť k najobľúbenejším bratislavským štvrtiam z hľadiska kvality života, v skutočnosti však nemusí za inými časťami metropoly vôbec v ničom zaostávať. Tak ako aj iné mestské časti, aj tu sa nachádzajú príjemné a potenciálne príjemné miesta, kde by mali zlepšenia alebo kvalitné koncepčné úpravy veľký dosah. Keď na ne nadviažu aj súkromné realizácie, dojem z lokality môže byť úplne iný.

K tomu je však potrebný uvedomelý a strategický prístup k tvorbe verejného priestoru, čo dosiaľ vo Vrakuni absentuje – hoci aktivitu uprieť nemožno. Táto mestská časť potrebuje robiť nielen viac, ale aj lepšie, keďže má problémy, ktoré inde v Bratislave nie sú také vypuklé. Ak by to ale zvládla, dôsledky by mohli by zaujímavé: pokiaľ je možná zmena imidžu Vrakune, mali by toho byť schopní aj ostatní. Azda s dvoma či troma výnimkami (Rača a čiastočne Hlavné mesto a Staré Mesto) totiž nemožno vo vzťahu k verejným priestranstvám pochváliť nikoho.

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.