RED 22.07.2022 14:33

Kontajnerové stojiská sú hanbou mesta. Kedy sa to zmení?

Situácia v oblasti kontajnerových stanovíšť v hlavnom meste nie je ružová. Neporiadok a zápach na miestach, kde sú osadené, sú už po celé desaťročia súčasťou koloritu bratislavských ulíc. Problémom je aj ich vzhľad, pričom medzi najviac kritizované nedostatky patria nevyhovujúca veľkosť, nevhodné umiestnenie, nízka úroveň architektonicko-estetického stvárnenia, dezolátny stav alebo neregulovaná reklama. Ako také sú podstatnou súčasťou vizuálneho smogu vo verejnom priestore.

Zmeny nabadať ani po dvoch rokoch

Útvar hlavnej architektky Hlavného mesta SR Bratislavy sa preto rozhodol prevziať iniciatívu do vlastných rúk a v júni 2020 vydal Manuál pre stavbu a rekonštrukciu kontajnerového stanovišťa vo verejnom priestore. Príručka s pravidlami pre navrhovanie, realizáciu a prevádzkovanie kontajnerových stanovíšť (KS) či iných zariadení na odpadky mala podľa jej autoriek prispieť ku skvalitneniu obytného prostredia v Bratislave.

„V Bratislave sme často svedkami stavu lokalít so zbernými nádobami, ktoré nespĺňajú nielen svojím vzhľadom, ale ani po prevádzkovej stránke súčasné požiadavky na zvoz odpadu a pôsobia na celkový kolorit miesta skôr negatívne," uviedla pre YIM.BA hovorkyňa Hlavného mesta SR Bratislavy Dagmar Schmucková. „Hlavné mesto chce túto situáciu postupne meniť. Zásady riešenia fungujúceho a aj esteticky vhodného riešenia ponúka manuál kontajnerových stanovíšť.“ 

Úsilie mesta regulovať všetko, čo je nefunkčné či nevkusné, má ale v prípade KS jeden háčik: totiž ani po dvoch rokoch od vzniku manuálu nepadlo na úrodnú pôdu. V snahe premeniť slová na činy vyhlásil bratislavský magistrát aj v tomto roku dotáciu na vytvorenie kvalitných a estetických KS vo výške 5.000 eur. Do oprávnených nákladov si jej príjemca môže zahrnúť nákup materiálov, stavebné a konštrukčné práce, prípadne vytvorenie vegetačnej strechy či inej zelenej plochy.

Preukázať existujúci vlastnícky alebo nájomný vzťah k pozemku, kde má byť KS vybudované či upravené, a splniť manuálom stanovené podmienky – také sú dve základné požiadavky na kladné posúdenie žiadosti oprávneného žiadateľa. Spravidla ním môže byť spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, no takisto právnická osoba vykonávajúca správu konkrétneho bytového domu na území hlavného mesta. Magistrát pripomína, že hraničným termínom na podanie žiadosti o dotáciu je 30.9.2022. V prípade schválenia ju treba potom vyčerpať do konca toho istého kalendárneho roka a vyúčtovanie zaslať do 5. januára nasledujúceho roka.

Ako Manuál pre stavbu a rekonštrukciu kontajnerového stanovišťa vo verejnom priestore v úvode konštatuje, nespornou výhodou KS je, že prístup doň majú (v prípade jeho uzamknutia) výlučne obyvatelia bytového domu, čo zabraňuje hromadeniu akéhokoľvek odpadu a jeho rozfúkaniu do okolia. Takéto miesto môže mať v prípade vytvorenia zelenej strechy alebo steny aj svoju ďalšiu – estetickú pridanú hodnotu: skrášľovať svoje okolie.

Ak svojím konštrukčným riešením KS nepresahuje plochu 25 m², je definované ako drobná stavba a stačí iba podať Ohlásenie drobnej stavby na stavebnom úrade príslušnej mestskej časti. Pokiaľ však tento limit prekročí, ide už o jednoduchú stavbu, ktorá si vyžaduje územné rozhodnutie, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie.

 

Mnoho stanovíšť dnes vyzerá takto. Svojim vzhľadom aj zápachom tvoria negatívny prvok vo verejnom priestore

 

Dodržať kritériá vysokej kvality verejného priestoru

V ďalších kapitolách sa príručka Útvaru hlavnej architektky podrobne venuje podmienkam, aké má KS ako zariadenie pre nádoby na odpadky spĺňať ohľadom stvárnenia, umiestnenia, stavby, architektúry či vegetačných prvkov.

Prvoradou podmienkou je, aby stvárnenie KS funkčne prispievalo k udržateľnému nakladaniu s odpadom a spĺňalo kritériá vysokej kvality verejného priestoru. Nové KS musí materiálovo, farebne i kompozične nadväzovať na bezprostredné zastavané okolie a tiež ladiť s obytným domom, ku ktorému prislúcha. Riešenie má zohľadňovať aktuálne trendy v tvorbe verejných priestorov, ako aj platný Akčný plán adaptácie na zmenu klímy hlavného mesta SR Bratislavy. Jedným z jeho opatrení je zvyšovať podiel zelených plôch a využívať vertikálne i popínavé druhy zelene, ktorá v lete zmierňujú teplotu vo vnútri KS, zachytávajú zrážkovú vodu, tlmia hluk, zvyšujú kvalitu ovzdušia, prispievajú k biodiverzite a skvalitňujú životné prostredie v urbanizovanom prostredí.

Podľa manuálu musia byť KS osadené pri komunikáciách prístupných pre zvoz odpadu. Zberné nádoby je vhodné sústrediť na jedno miesto a oddeliť od okolia prostredníctvom vytvorenia KS, ktoré zabráni vynášaniu odpadu do okolia. Jeho umiestnenie má zohľadňovať architektonicko-urbanistické prvky lokality, v ktorej bude vybudované (farebnosť, kvalitné materiály, stavebná a uličná čiara, dobrý prístup a bezbariérovosť), a minimálne 10-metrový odstup od vchodu do budovy. Ak má byť KS zriadené v rámci verejnej zelene, mesto bude ako kompenzáciu žiadať realizáciu vegetačnej strechy.

KS má po stavebnej a architektonickej stránke spĺňať parametre modulárnej, rozoberateľnej a ľahkej stavby a – s výnimkou základových konštrukcií a spevnených plôch – bez použitia mokrých stavebných procesov. Konštrukčne musí vyhovovať bezpečnostným, hygienickým, protipožiarnym a funkčným požiadavkám, vrátane jeho technického vybavenia. Dispozične musí zohľadňovať veľkosť a počet zberných nádob v závislosti od počtu obyvateľov, ktorí odpad v dome produkujú. Vstup do KS musí mať informáciu o vlastníkovi a byť zabezpečený tak, aby doň mali prístup iba obyvatelia a pracovníci OLO (napríklad elektronickým zámkom).

V neposlednom rade, materiál nepriamo odporúča na využitie výsledkov súťaže Kontajnerové stojisko pre Bratislavu, ktorú Hlavné mesto v spolupráci s OLOm zorganizovalo v roku 2017. Tri vybrané dizajny spĺňajú nároky na efektívne umiestnenie smetných nádob pri súčasnom estetickom dotvorení lokalít, kde sú umiestnené. Projektovú dokumentáciu a výkaz výmer pre tieto stojiská ponúka mesto bezodplatne na webe Útvaru hlavnej architektky. 

 

Jeden z víťazných návrhov nového kontajnerového stanovišťa zo súťaže z roku 2017. Zdroj: Ing. arch. Barbara Borščová / Archinfo.sk

 

Nepopierateľné benefity polopodzemných systémov

V lokalite s obmedzeným priestorom, ako je bloková zástavba, prípadne tam, kde je stavba KS neefektívna, sú k dispozícii ešte alternatívne riešenia: voľne stojace nádoby (odporúča sa uzatvárať ich do zásten alebo do uzamykateľných boxov) a podzemné alebo polopodzemné kontajnery (PPK) s extrémne silným vnútorným vrecom, ktoré odolá aj najväčšej záťaži. Dajú sa však osádzať len na miestach s dostatočne veľkým manipulačným priestorom a podzemným priestorom. Tak či tak je na ich realizáciu – bez ohľadu na majetkovo-právne pomery – potrebný aj súhlas mesta.

K hlavným benefitom PPK patrí najmä zníženie zápachu vďaka stálej teplote, ktorá podporuje spomalenie rozkladu baktérií, úspora verejného priestoru alebo zníženie jeho zaťaženia neestetickými a často nehygienickými konvenčnými nádobami na odpad. Nezanedbateľné sú tiež zmenšenie objemu odpadu pôsobením gravitácie, antivandalské vyhotovenie formou ich pevného zabudovania, separácia odpadu a udržanie čistota v okolí, keďže obsah kontajnerov nie je možné opätovne vyberať.

Dodávateľov PPK na Slovensku nie je veľa, napriek tomu sú v celej krajine nainštalované už tisíce takýchto zariadení. Ku klientom patria mestá, obce, zberové spoločnosti, ale takisto priemyselná sféra či developeri. Práve v rámci developerského projektu - Zuckermandlu od J&T Real Estate - boli v roku 2017 nainštalované prvé PPK v Bratislave. Odvtedy sa rozšírili a práve v nových developmentoch sa nachádzajú v najväčšej miere. Štatistiky asi najvýznamnejšieho dodávateľa, trenčianskej firmy Redox-Enex, hovoria o prítomnosti asi 47 stojísk s 258 kontajnermi v Bratislave. 

Znie to ako slušný počet, Bratislava je však pozadu oproti Nitre, kde je 65 stojísk s 326 kontajnermi, a najmä Trnave s 91 stojiskami a 456 kontajnermi. Nové pritom neustále pribúdajú. V prípade plne podzemných systémov je situácia ešte horšia - v metropole nie sú pravdepodobne žiadne. Jedny z prvých by mali vzniknúť pri developerskom projekte Liget. 

 

Prvé polopodzemné kontajnery v Bratislave sa objavili v roku 2017 v projekte Zuckermandel. Zdroj: J&T Real Estate

 

Kedy sa situácia zlepší?

Mesto tak má k dispozícii strategické materiály, dizajny, nástroje a v princípe aj technológiu, ako zlepšovať situáciu v oblasti skvalitňovania kontajnerových stojísk. Napriek tomu je pokrok v tomto smere minimálny. Preto sme oslovili Magistrát, aby objasnil príčiny daného stavu. 

Ako vysvetľuje Dagmar Schmucková, prvé reálne výstupy zo zverejnených materiálov by už mali byť v príprave. „Hlavné mesto udáva podmienky cez manuál, dáva k dispozícii hotové realizačné projekty, ktoré vyšli z architektonickej súťaže, konzultuje kvalitu a prenajíma rozhodnutím mestského zastupiteľstva pozemky. Samotné realizácie povoľujú mestské časti, respektíve stavebné úrady," objasňuje základný postup. Dodáva však, že prvé projekty sú už v príprave. „Za obdobie posledných dvoch rokov bolo uzatvorených 15 zmlúv o nájme pozemku na účely umiestnenia KS na pozemkoch vo vlastníctve a v priamej správe hlavného mesta."

Mesto následne preveruje plnenie povinností nájomcov pozemkov, nemá však informáciu, koľko stojísk bolo v danom období zrealizovaných. „Dnes nimi disponujú správcovské spoločnosti alebo spoločenstvá vlastníkov bytov. Útvar hlavnej architektky poskytuje individuálne konzultácie ohľadom umiestnenia, ale aj architektonického či technického riešenia," špecifikuje Schmucková. 

Prvé dotácie boli spustené v priebehu minulého roka - podľa mesta v podstate súbežne s manuálom, ktorý je platný od 1. januára 2021. Manuál samotný má údajne vysokú podporu. „Manuál nie je samoúčelný a aby jeho požiadavky neboli nerealistické, potreboval Útvar hlavnej architektky istý čas. Okrem iného na to, aby na slovenskom trhu overoval možnosti rekonštrukcií alebo novostavieb KS na odpad a vedel stanoviť dostatočnú výšku príspevku mesta na pokrytie nákladov pre reálne udržanie estetickej, ale aj technickej kvality KS," vysvetľuje hovorkyňa mesta. Napriek tomu existujú ešte ďalšie komplikácie. 

K tým najvážnejším patria podľa Schmuckovej majetkové a technické problémy. „Veľa stanovíšť sa nachádza na pozemkoch hlavného mesta, veľa z nich nemalo doteraz vysporiadaný vzťah s vlastníkom formou nájomnej zmluvy. Navyše mnohé plochy z dnešného pohľadu už nezodpovedajú nárokom na umiestnenie stanovišťa," konštatuje. Ešte náročnejšie je podaľ nej umiestňovať polopodzemné či podzemné kontajnery. „Pri mnohých žiadostiach o výstavbu takýchto typov v zastavaných územiach mesta sme spoločne so žiadateľmi narazili na podzemné inžinierske siete, nemožnosť prístupu zvozovej techniky, resp. prítomnosť vzrastlej vegetácie a jej koreňových systémov." Keďže mesto sa teraz chce sústrediť na ochranu zelených plôch, využívať môže len spevnené plochy, kde už kontajnery sú - a to zužuje jeho možnosti. 

Na druhej strane, aj kontajnerové stanovištia môžu vhodne dotvárať zelený charakter prostredia - hovorkyňa mesta pripúšťa, že výzvou pri ich riešení sú vegetačné strechy a steny, čo môže obohatiť územie a zlepšiť verejný priestor. Niektoré mestské časti už dokonca začali takéto stanovištia realizovať, hoci podľa vlastných pravidiel. K takým patrí Karlova Ves alebo Rača. 

Päť rokov po súťaži na nové stanovištia, dva roky po vzniku manuálu, a rok a pol po štarte nového prístupu k zlepšeniu tohto aspektu verejného priestoru sú tak výsledky skôr obmedzené. Zlepšenia nastali najmä v prípade nových projektov, pri starších štvrtiach bude ale postup pravdepodobne omnoho pomalší - ak vôbec nejaký s ohľadom na ochranu zelene alebo majetkový stav nastane. Ak by to tak bolo, išlo by o problém pre kvalitu bratislavského verejného priestoru. Jej nízku úroveň bude možné nielen vidieť, ale aj cítiť. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.