Keď sa začalo minulý týždeň na nábreží pred Námestím Ľ. Štúra inštalovať vyhliadkové kolo, okamžite to vyvolalo prudkú reakciu verejnosti. Osadenie putovnej atrakcie, hoci len dočasné, v srdci bratislavskej dunajskej promenády, niektorí vítajú, veľká skupina ľudí s tým však dôrazne nesúhlasí. Ako sa k veci stavia Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy alebo Metropolitný inštitút?
Idea osadenia „vyhliadkového kola“ bola prvýkrát predstavená v marci a silno zarezonovala na sociálnych sieťach. Mestská časť Staré Mesto, ktorá s nápadom prišla, vtedy zverejnila online anketu, v ktorej sa ľudí pýtala, či súhlasia s víziou „pestrých letných kultúrnych akcií, v rámci ktorých by Bratislavčania a turisti mali možnosť zažiť aj jazdu na vyhliadkovom kole“. V zle položenej otázke sa v skutočnosti skrývali dve odpovede (súhlas s kultúrnymi akciami a súhlas s vyhliadkovým kolom), vo výsledku hlasovalo v prospech kolesa 65,6% ľudí.
Táto anketa mala nielen technické problémy – viacerí už v marci upozorňovali, že sa dalo hlasovať viackrát – ale je aj úplne scestné, pokiaľ mestská časť používa výsledky ľudového plebiscitu za smerodajné pri osádzaní výrazného prvku do tak vzácneho priestoru. K údajnej podpore verejnosti pridáva aj ďalšie argumenty, podľa ktorých je osadenie takejto atrakcie v reprezentatívnej časti mesta v poriadku.
„Od nepamäti sa v mestách, najmä v letných mesiacoch, usporadúvajú ľahké zábavné akcie, atmosféru dotvárajú vyhliadkové kolá, kaukliari, pouličné predstavenia, živé sochy a pod.,“ bráni sa mestská časť na sociálnej sieti. „Koktail kvalitného umenia v galériách či múzeách a odľahčených zábavných žánrov je niečo, čo je pre európske mestá veľmi typické.“ Pamiatkari sa k plánu nevyjadrovali, lebo ide o dočasné zabratie verejného priestranstva – podľa Starého Mesta však aj tak ide o estetický doplnok centra.
„Biela konštrukcia kola pôsobí subtílne, vytvára priezory, kadiaľ je možné dominanty mesta bez problémov sledovať,“ vysvetľuje. „Prevádzkovateľ sa zaviazal, že koleso nebude rušiť obyvateľov oblasti zvýšeným hlukom a hudbou. Navyše ide o fotogenický objekt a čo je najdôležitejšie, ide o dočasný objekt, ktorý bude v prevádzke od 4. júla do 30. septembra.“
Tzv. fotogenický objekt spustil svoju prevádzku v priebehu včerajška, cena za prevezenie sa na 33 metrov vysokom kolese s minimálnym výhľadom je 6,50 eur. Za o málo vyššiu cenu (8,90 eur) je k dispozícii vyhliadka z terasy na Moste SNP, ktorá poskytuje jeden z najlepších výhľadov v Bratislave. Nový doplnok nábrežia vďaka svojmu umiestneniu ďalej obmedzil už tak obmedzený verejný priestor na promenáde a zaujal aj tým, že do okolia svietielkuje vianočnými svetlami, prípadne amatérsky preloženým anglickým textom pri vstupe.
Český prevádzkovateľ, spoločnosť ConFolding Group, inštaloval podobné kolá v rámci dočasných podujatí – napríklad Vianočných trhov na Moravskom námestí v Brne, kde musela pri prvom ročníku mestská časť „bojovať“ s pamiatkarmi, aby mohla atrakcia fungovať, alebo počas obdobného podujatia v mestskej časti Ružinov. Zo sídliska sa teraz kolo presunulo priamo do jadra mesta. V Prahe podobný zámer odmietli.
Staré Mesto a jeho vedenie každopádne projekt aj naďalej obhajuje. Týmto postojom je však v rozpore s inými autoritami, ktoré by v Bratislave mali strážiť kvalitu verejného priestoru – umiestnenie kola nepodporuje podľa všetkého Magistrát a určite ani Metropolitný inštitút Bratislavy.
Obe zmieňované inšitúcie som oslovil s otázkou, či bola otázka umiestnenia vyhliadkového kola s nimi nejakým spôsobom konzultovaná – ide predsa len o výrazný prvok v panoráme centra mesta a jednej z jeho najdôležitejších vedút v kontakte s významnými pamiatkami. Magistrát však uvádza, že ho mestská časť nijakým spôsobom do plánovania neprizvala.
„Hlavné mesto v čase príprav umiestnenia kolesa na Vajanského nábreží nebolo mestskou časťou Staré Mesto oslovené ku konzultácii a hlavné mesto ani nevydávalo žiadne stanovisko alebo povolenie v súvislosti s jeho umiestnením,“ hovorí Katarína Rajčanová, hovorkyňa Magistrátu.
Upozorňuje síce, že priestor nie je v ich správe, dodáva však, že budúcnosť priestoru by mala byť v súlade s celkovým vnímaním nábrežia. „Vajanského nábrežie je v správe mestskej časti Staré Mesto, jeho vízie a budúce podoby by mali vychádzať z promenádneho charakteru tohto priestoru.“ Či je práve toto vyhliadkové kolo potvrdenie promenádneho charakteru, je maximálne otázne.
Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý vznikol ako odborný útvar, ktorý má byť garantom kvality rozvoja verejného priestoru v meste, je vo svojom stanovisku otvorenejší. „Voľná plocha na Rázusovom nábreží je vo všeobecnosti vhodným priestorom na aktivizáciu. Z toho pohľadu vnímame snahu o vytvorenie aktívneho verejného priestoru pozitívne,“ pripúšťa Marcela Glevická, manažérka komunikácie Metropolitného inštitútu, no zároveň dodáva, že súčasná podoba kola nie je ideálna.
„Ide však o priestor v historickom jadre mesta, kde treba brať ohľad na okolité budovy, ktoré majú architektonický aj kultúrny význam. V bezprostrednom susedstve je tu Slovenská národná Galéria, Reduta, Emilom Bellušom navrhnutá funkcionalistická budova Propeleru, Slovenské Národné Múzeum a v tomto kontexte by bolo vhodné vyberať pre daný priestor „vznešenejšie“, na mieru vytvorené riešenie,“ tvrdí MIB.
Experti zároveň upozorňujú, že atrakcia v súčasnej podobe spôsobuje problémy ľudom, ktorí sa v danom priestore pohybujú. „...Okrem toho treba pri umiestňovaní do verejného priestoru vnímať aj správanie sa a mobilitu ľudí v danom priestore a robiť intervencie, ktoré nevytvárajú bariéru,“ vysvetľujú. „Nazdávame sa že súčasná inštalácia v tejto polohe a forme nezohľadňuje tieto aspekty.“
Architekti, ktorí už majú skúsenosti s oživovaním verejných priestorov, do ktorých vkladali menšie vstupy za účelom ich oživenia, majú aj odporučenie, čo by bolo na tomto mieste vhodnejšie. „Myslíme si, že do daného priestoru by bola vhodnejšia dočasná intervencia v podobe inštalácie, putovnej výstavy alebo pavilónu s pridanou kultúrnou alebo estetickou hodnotou a vhodnou mierkou, ktorá by dokázala pozdvihnúť nie celkom dobre využitý verejný priestor so zachovaním jeho potenciálu a kvalít.“
Ide tak o další príklad rozporu osobných ambícií zastupiteľov a odborného prístupu k riadeniu a rozvoju mesta. Podpora časti verejnosti, získaná online hlasovaním, nemôže byť žiadnym argumentom – tvorba verejného priestoru síce môže vznikať (moderovanou) participáciou, forma však musí byť výlučne na expertoch, ktorí vedia jednotlivým prvkom určiť správne miesto. A súčasné umiestnenie vyhliadkového kola je jednoducho nesprávne.
Vedenie mestskej časti vo vidine zanedbateľného zisku z prenájmu pozemku uprednostnilo devastáciu nábrežia. Macošský prístup k hodnotným častiam centra mesta vyvoláva obavy z ďalších intervencií do verejného priestoru. Po rokoch úpadku je už čas, aby sa v Bratislave neopakovali marketingové projekty, ktoré prinesú viac škody ako úžitku. V Starom Meste si však na to ešte treba nejakú dobu počkať.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre